Na území dnešného Slovenska žila v minulosti značná židovská menšina a inak tomu nebolo ani v Martine. Tak, ako si kresťania stavali svoje svätostánky v podobe kostolov, tak aj židia si stavali svoje posvätné chrámy v podobe synagóg. A jedna takáto synagóga v maurskom slohu vyrástla v roku 1875 aj v centre Martina.

​

Nachádzala sa neďaleko Národného cintorína na vtedajšej Smrtnej ulici, ktorá dnes nesie názov Bernolákova. Bola postavená v architektonicky zaujímavom maurskom slohu. V roku 1881 ju zachvátil požiar, ale krátko na to bola zrekonštruovaná. S príchodom druhej svetovej vojny to židia vôbec nemali ľahké. Mnohých martinských židov transportovali do pracovných táborov do Osvienčimu. 5. júna 1941 sa uskutočnil prvý transport židov z Martina za asistencie miestnej organizácie Hlinkovej gardy. Za ním nasledoval druhý transport 3. júla 1941 a potom ďalšie a ďalšie. I napriek mnohým transportom zostalo v Martine žiť niekoľko židovských rodín. Prežili najťažšie obdobie exodu a neskôr niektorí padli v radoch partizánov v SNP.

​

Množstvo synagóg bolo počas vojny zničených a tých pár, ktoré prežili, mnohé roky pustli a chátrali. Martinská synagóga vojnu akoby zázrakom prežila. Po roku 1945 však neslúžila svojmu pôvodnému účelu. Priestor určený na modlitby nahradila sušiareň a sklad obilia. V tomto stave vydržala 31 rokov, kedy bolo v roku 70-tych rokov minulého storočia rozhodnuté o jej zbúraní.

​

Bohvie, ktorý mestský úradník rozhodol o tomto nešťastnom čine. Snáď sa v dohľadom čase niekto ponorí do mestských archívov a zistí, kto stál za rozhodnutím synagógu zničiť, ako aj dôvod, prečo tomu bolo tak. Veď mnoho synagóg po celom Slovensku prežilo až do dnešných čias a zažívajú priam renesanciu. V ich útrobách sa po ich rekonštrukcii usporadúvajú rôzne koncerty, či vernisáže. Stali sa z nich kultúrne centrá, ktoré lákajú nielen miestnych obyvateľov, ale aj množstvo zahraničných turistov.

Nedávno tak boli zrekonštruované a obnovené synagógy v Žiline, Lučenci, či Bardejove a stali sa z nich razom vyhľadávané miestne atrakcie a klenoty. Keby v Martine v roku 1974 nebolo rozhodnuté o zbúraní synagógy, mali by sme v našom meste ďalšiu hodnotnú kultúrnu pamiatku. Dnes ju na jej pôvodnom mieste nepripomína žiadna pamätná tabuľa. Akoby bola táto etapa navždy vymazaná z dejín nášho mesta.

​

Mnoho Martinčanov, ktorí dnes postávajú na zastávke a čakajú na svoj autobus, ani netušia, že za ich chrbtom pred pár rokmi stála židovská synagóga. Dnes po nej nenájdete ani stopy. Bola kompletne rozobratá a zrovnaná so zemou. Na mieste, kde stála, nájdete len pár balvanov. Za synagógou sa nachádzal aj židovský cintorín. Ten bol taktiež zlikvidovaný a náhrobné kamene z tohto židovského cintorína dnes môžete nájsť na Národnom cintoríne, ktoré sú len tak voľne poukladané v tráve.

​

Autor textu: Marko Salini

Zdroj: https://blog.sme.sk/markosalini/kultura/zabudnuty-pribeh-martinskej-synagogy

​

Viac informácií o histórii Martinskej synaógy budeme priebežne dopĺňať.